ROTARIÁNI - AKTÉRI ZAHRANIČNEJ POLITIKY

Good News > číslo 03/2001 > ROTARIÁNI - AKTÉRI ZAHRANIČNEJ POLITIKY

Úryvky z vystúpenia J.E. Eduarda Kukana, ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky na II.dištriktnej konferencii RI dištriktu 2240 v Banskej Bystrici dňa 26.05.2001. Vážený pán guvernér dištriktu 2240, vážený pán primátor, distinguished representative of the President of Rotary International, vážené dámy a páni, je mi cťou, že sa môžem zúčastniť Vašej konferencie a že sa k Vám môžem prihovoriť. Ďakujem za pozvanie. Rád som ho využil. Tak ako diplomacia má množstvo dimenzií -politickú, ekonomickú, kultúrnu, občiansku alebo obchodnú, tak má určite aj Rotary klub, ktorý združuje predstaviteľov mnohých inštitúcií z celého sveta, rôzne zamerania s odlišným dosahom. Dovoľte mi najskôr vyjadriť potešenie nad tým, že aj v Banskej Bystrici pred viacerými rokmi Rotary klub vznikol a stal sa fórom, platformou prispievajúcou k riešeniu problémov i výziev vášho regiónu. Som rád, že aj konferencia celého dištriktu (mne sa strašne páči to slovo) 2240, ktorý zahŕňa Slovenskú republiku a Českú republiku, sa koná práve v tomto krásnom slovenskom meste, v Banskej Bystrici. Samozrejme nemôžeme vynechať ten medzinárodný aspekt vášho pôsobenia ako sa vyjadril pán guvernér dištriktu, doktor Belan. Vieme, že Rotary kluby sú zastúpené v 163 krajinách sveta a rotariáni pomáhajú mnohým, aby mohli dobre žiť na tomto svete. Ja by som dokonca s troškou nadsadenia povedal, že my vás považujeme svojim spôsobom aj ako aktérov slovenskej zahraničnej politiky. Berte to ako kompliment, prosím. Rád by som preto venoval svoje vystúpenie práve otázkam - čo iného môžete čakať od ministra zahraničných vecí - slovenskej zahraničnej politiky, osobitne jej realizácii posledných rokov, výzvam a výsledkom. Najskôr všeobecná poznámka. Svet, v ktorom dnes žijeme, je stále menší, zrastá sa do jedného celku a predstavuje vlastne jednu veľkú scénu, na ktorej hrajú hlavné role aktéri globálne významných subjektov, svetových mocností, medzinárodných koncernov a medzinárodných organizácií. Svet sa zmenšuje tým, že nastal obrovský, revolučný, dynamický vývoj rôznych komunikačných prostriedkov, sofistikovaných techník. Dnes hovoríme o globalizácii aj v tom zmysle, že čo sa tu dnes popoludní povie, zajtra to budú vedieť všade na celom svete. Netreba sa báť globalizácie. Treba, aby sa vyvíjala takým smerom, aby sa stala prínosom, najmä keď k nej pristúpime z pozitívneho pohľadu. Myslím si, že je to možné a tak to aj treba posudzovať. Takže dnes sa všetky významné rozhodnutia prijímajú so zreteľom na ich dopad v celosvetovom a nielen v národnom alebo širšom regionálnom meradle. Súčasný svet sa integruje do jedného celosvetového hospodárstva a do jednej svetovej civilizácie. Aj budúce usporiadanie Európy je silne ovplyvňované týmto fenoménom, o ktorom som hovoril, a ktorý sa volá globalizácia. Zvlášť nástojčivá je táto výzva na európskom kontinente, keď vezmeme do úvahy dravo sa rozvíjajúce iné regióny sveta. Prostredníctvom svojej hospodárskej sily získavajú nové mocnosti nezanedbateľný vplyv aj v politickej oblasti. Európa, náš starý kontinent, preto musí zobrať túto výzvu vážne, využiť svoj veľký potenciál a smelo predstaviť svoje kapacity a svoje kvality k svetovej konkurencii. Po páde železnej opony v r.1989 sa otvorila šanca pre krajiny strednej Európy stať sa súčasťou širšej integrujúcej sa Európy. Už povojnová Európa bola príkladom spojenia bezpečnosti a ekonomiky. Vznik Marshallovho plánu a NATO tvorili dva prirodzené predpoklady pre úspešné naštartovanie európskej integrácie. Na začiatku toho všetkého teda stála vízia, že Európa raz v budúcnosti bude zjednotená a slobodná. Môžem povedať, že v súčasnosti realizácia zahraničnej politiky Slovenska potvrdzuje, že Slovensko nie je pasívnym objektom tohoto diania. Ako posledný príklad môžem spomenúť konferenciu "Nové európske demokracie, vodcovstvo a zodpovednosť", ktorá sa konala pred nedávnom v Bratislave. Sme aktívnym štátom v strednej Európe, uvedomujeme si svoju zodpovednosť a kooperujeme s ostatnými štátmi na zlepšovaní medzinárodného prostredia. Všetky smery našej aktivity, naše integračné ašpirácie spolu súvisia, vnímame ich ako komplementárne: dobré vzťahy so susedmi, aktivity na Balkáne, pozitívna konštruktívna politika aj východným smerom, ašpirácie integrovať sa do európskych a transatlantických štruktúr. Všetko prispieva k odbúravaniu faktických ale aj mentálnych bariér stále oddeľujúcich prosperujúcu, bezpečnú a stabilnú Európu od tej menej prosperujúcej, menej bezpečnej a menej stabilnej. Proces integrácie do Európskej únie (EÚ) a NATO vnímame komplementárne a obidve inštitúcie tvoria pre nás dva základné piliere pre ďalší posun k zjednotenejšej a slobodnejšej Európe. Proces rozširovania zóny stability, to znamená rozširovanie NATO, by mal pokračovať. Očakávame, že najbližší summit aliancie v Prahe v roku 2002 zhodnotí pripravenosť kandidátov na členstvo a potvrdí v praxi politiku otvorených dverí. Táto politika je pozitívna, ale je to už strašne dlho čo sú dvere len otvorené. Ak má byť táto politika dôveryhodná, treba urobiť ďalší krok, čo by znamenalo rozširovanie. Skromne tvrdíme, že patríme do kategórie najlepšie pripravených kandidátskych krajín. V zahraničí nemáme nijaké problémy, prekážky, ktoré by nám v pozvaní bránili. O dvoch S+S, alebo Slov. + Slov. ako sa Slovensku a Slovinsku hovorí, by nemali byť žiadne pochybnosti pri rozširovaní aliancie. Problémy môžeme mať iba my sami tu doma, keď si ich vytvoríme. A bohužiaľ, takúto kapacitu tiež máme. Dúfam, že ju nevyužijeme, a že v Prahe budúci rok pozvanie do aliancie dostaneme. Ale chcem opakovať bez akéhokoľvek zveličovania - skutočne dnes je to už iba na nás. Teraz dovoľte pár slov o Európskej únii. Sú to témy najaktuálnejšie pre Slovensko a najviac času, najviac energie vynakladáme pre ich splnenie. Dnešnou charakteristickou črtou vývoja je aj v medzinárodnom kontexte úžasná akcelerácia vývoja a nejaké zameškanie alebo spomalenie sa môže ukázať osudným a my si už ďalšie historické zlyhanie dovoliť nemôžeme. V prístupovom procese do EÚ Slovensko má po 6. prístupovej konferencii uzavretých 16 kapitol a dnes je možné povedať, že sme dohonili tých 6 krajín, ktoré začali rokovať s EÚ pred dvomi rokmi a to je - triezvo povedané - dobrý výsledok. Ďalšie kolo našich rokovaní sa uskutoční 12.06.2001 a očakávame, že počas švédskeho predsedníctva sa nám podarí otvoriť všetkých 29 negociačných kapitol a že dátum nášho vstupu do EÚ, ktorý sme museli napísať do pôvodného dokumentu na začiatku rokovaní - 1. január 2004 - je celkom reálny. Mnohí krútili hlavami, že je to príliš ambiciózne, príliš veľký cieľ, no dnes sa ukazuje, že to nie je utópia, ale celkom realistický cieľ, ak budeme pokračovať v takom tempe ako doteraz. Je síce pravdou, že sa začalo tými ľahšími kapitolami, že teraz prichádzame ku kapitolám ťažším, kde budeme žiadať aj prechodné obdobia, kde budeme presadzovať svoje požiadavky oproti EÚ, napr. v oblasti dopravy. V lete 2004 sa budú konať voľby do Európskeho parlamentu. Očakáva sa, že by sa ich mali zúčastniť aj nové krajiny. A verím, že aj my budeme mať v týchto voľbách už svojich zástupcov. V ďalšej časti vystúpenia sa J.E. minister E. Kukan zaoberal problematikou vnútorného obrazu a štruktúry krajín EÚ, záverom summitu EÚ v Nice a potrebou trvalého informovania o výhodách integrácie kandidátskych krajín najmä občanov členských krajín EÚ, o možnosti obohatenia Európy prijatím nových krajín. Nepoukazovať iba na možné negatívne aspekty a zastrašovať tým obyvateľov EÚ. Vážené dámy a páni, vo svojom vystúpení som zámerne venoval pozornosť dvom najhorúcejším prioritám našej zahraničnej politiky. Nedá mi však nespomenúť už dosiahnuté výsledky ako sú naše členstvo v OECD, konštruktívna sebavedomá politika voči Ukrajine, voči Ruskej federácii, aktívna participácia Slovenska na riešení problémov na Balkáne a v neposlednom rade revitalizácia našich dobrých susedských vzťahov v rámci visegrádskej spolupráce. Táto spolupráca rozhodne nie je formálna. Je orientovaná na celkom konkrétne problémy, spoločné programy a v prípade prijatia celej V4 do EÚ v jednom čase nepôjde o vstup do Európy štyroch individuálnych krajín, ale k Európe sa pripojí jeden homogénny a intenzívne spolupracujúci región. Slovensko určite nepatrí medzi mocnosti ani počtom obyvateľstva, ani rozlohou. To čo nás môže zviditeľniť sú naše myšlienky, kultúra a ľudský potenciál. Pre ich veľkosť platia iné kritériá ako veľkosť štátu. Pri myšlienke rozhoduje najmä váha argumentov, ktoré ju podporujú. A dovoľte mi, aby som svoje vystúpenie ukončil tým, čím som začal. O tom malom svete, o tom zmenšujúcom sa svete a činnosti Rotary klubov v tejto súvislosti. Myslím si, že práve zapojenie našich rotariánov do celosvetovej siete Rotary International môže zohrať konštruktívnu úlohu v tom, aby ten nový svet, ktorý sa dnes tvorí, bol naozaj svetom lepším a aby ten lepší svet bol naozaj pre všetkých. Ďakujem za pozornosť. Zaznamenal a spracova DG 2240 Ivan Belan